Budovu súčasnej Filozofickej fakulty postavili v rokoch 1911 až 1913 pre potreby veliteľstva 5.  cisárskeho a kráľovského armádneho zboru rakúsko-uhorskej armády. Projekt stavby spracoval vojenský inžinier Ing. arch. Mjr. Josef Rittner (1868 – 1924) v štýle viedenskej secesie a realizovaná bola stavebnou firmou Pittel a Brausewetter. Architektonický sloh celého komplexu vrcholí v Moyzesovej sieni. Tu sa najkvetnatejšie prejavuje vetva pragmatickej viedenskej secesie ovplyvnenej Ottom Wagnerom. Moyzesova sieň pôvodne slúžila ako dôstojnícke kasíno. Po prvej svetovej vojne bolo v budove zriadené Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, neskôr Krajinský úrad pre Slovensko. Bratislavská pobočka Radiojournalu dostala v roku 1926 k dispozícii miestnosti na prvom poschodí budovy a z priestoru spoločenskej sály sa začalo 3. augusta 1926 prvé rádiové vysielanie na Slovensku. Od tohto obdobia slúžil priestor ako domovské nahrávacie štúdio aj pre Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Počas koncertných  aktivít sa v sále, ktorá už slúžila aj ako nahrávacie štúdio, odhrnula opona na javisku, čím získal priestor otvorenejší zvukový charakter. Pre účely nahrávania však opona zostávala zatiahnutá. Zvuková réžia bola najskôr umiestnená v tom istom priestore, no neskôr sa presunula do administratívnej miestnosti prepojenej so spoločenskou sálou sklom. Táto miestnosť bola provizórne akusticky upravená a tieto úpravy sa v nej zachovali dodnes. V priebehu druhej polovice 20. storočia sa v spoločenskej sále realizovalo množstvo zvukových nahrávok aj vďaka hudobnému skladateľovi Alexandrovi Moyzesovi, po ktorom je sála pomenovaná. Od roku 1960 budova patrí Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Predmetný priestor vypĺňa malý dvor, situovaný v severovýchodnej časti parcely, na ktorej stojí budova. Sieň je pre verejnosť prístupná zo severnej strany akcentovaným portálom z ulice Vajanského nábrežie. Návštevník ďalej prechádza  cez halu s reprezentatívnym schodiskom na druhé nadzemné podlažie, kde sa nachádza sieň. Pred vstupom do samotnej siene sa nachádza pozdĺžne zádverie v rovnakej veľkosti ako balkón siene, ktorý je hneď nad ním. Na opačnej strane zádveria od hlavného vstupu sa nachádza ďalšie schodisko vedúce na balkón siene.

Predmetná sieň ma formu kvádra s proporciami 3,25 (šírka) : 6 (dĺžka) : 2 (výška) a plochou 317 metrov štvorcových. Kapacita siene je 220 divákov. Po pravej strane sú zahĺbené dve niky vo forme mierne vyvýšených lóží. Štyri vysoké okná otočené na sever presvetľujú priestor z ľavej strany. V prednej časti sa ako samostatná miestnosť nachádza vyvýšené pódium s elipsovitým portálom. Všetky stavebné otvory, portály, ornamentálne zdobenie siene podliehajú pravidelnému zdvojenému ortogonálnemu systému. Ornamentálne štruktúrované omietnuté murované steny sú doplnené občasným kamenným obkladom, zrkadlami a do úrovne pódia (1m) obložené dreveným obkladom. Steny prechádzajú do stropu s rádiusom. Zvýraznené stropné nosníky sledujú nosný osový systém stien. V stredovej časti stropu je ďalšie prehĺbenie. Pochôdznu vrstvu podlahy tvoria drevené vlysy.