Výstavba Zichyho paláca v Bratislave spadá do obdobia charakteristického hlbším zásahom do výstavby miest, čo sa vyznačovalo novým poňatím priestorov so zámerným situovaním plastík, zakladaním záhrad a výsadbou alejí. Barokový sloh, ktorý na území Slovenska ovplyvňoval stavby od polovice 17. storočia až do konca 18. storočia, prial výstavbe nových objektov veľkých rozmerov na pôvodnom historickom gotickom pôdoryse. V tom tkvie zvláštny pôvab a sugestívnosť baroka a barokového klasicizmu slovenských miest.

Po ukončení tureckých vojen v roku 1683 a rekatolizácii Slovenska a Bratislavy nastal v Bratislave čulý stavebný ruch, ktorý pozmenil výzor mesta. Do tohto obdobia spadá posledná prestavba bratislavského hradu (1761 – 1766) a tiež stavba radu nových barokovo-rokokových palácov v starom meste, ako aj ďalšie stavby.[i] Stavebná činnosť v Bratislave vyvrcholila koncom vlády Márie Terézie (1717 – 1780). Kultúrny život v tomto období sa sústreďoval v šľachtických sídlach a záhradách, ktoré lemovali mesto.[ii]

V období tohto čulého stavebného ruchu si v rokoch 1770 – 1780 dal gróf František Zichy postaviť palác na rohu Ventúrskej a Prepoštskej ulice v Bratislave.[iii] Autorom projektu bol pravdepodobne staviteľ Jakub Fellner (1722 – 1780),[iv] ktorý v Bratislave pracoval v stavebnej komore pod umeleckým vedením rakúskeho architekta Franza Antona Hillebrandta (1719 – 1797).[v]

Zichyho palác predstavuje trojpodlažnú, čiastočne podpivničenú štvorkrídlovú stavbu s nepravidelným upraveným štvoruholníkovým vnútorným nádvorím s fontánou, obkoleseným dvomi radmi pavlačí po obvode. Podobne ako iné rozsiahlejšie stavby v meste v tomto období vznikol na mieste troch starších stredovekých domov.[vi] Zichyho palác svojimi charakteristickými prvkami (piano nobile, festóny) predstavuje typickú stavbu barokového klasicizmu. Vstup tvorí mohutný portál, nad ktorým je balkón s mrežou na volútových konzolách. Barokový slohový charakter čiastočne narušila prvá klasicistická prestavba paláca v prvej tretine 19. storočia.[vii] Palác koncom 19. storočia a v 20. storočí prešiel ďalšími prestavbami, súvisiacimi so zmenami majiteľa a funkcie objektu.[viii] V súčasnosti sa v objekte nachádza Dom občianskych obradov, ktorý sa stal Miestnym kultúrnym centrom v Starom meste Bratislava. Predmetom architektonicko-akustického výskumu bola Hudobná sála, nachádzajúca sa na druhom podlaží Zichyho paláca.

V 80. rokoch 18. storočia, v čase vybudovania Zichyho paláca, predstavovala Bratislava druhé najväčšie mesto v Uhorsku a tvorila jeho politické, hospodárske, cirkevné aj kultúrne centrum. Ako korunovačné mesto počas vlády Márie Terézie bola Bratislava sídlo, uhorského miestodržiteľa, krajinského snemu, centrálnych uhorských úradov, reholí, množstva kráľovských úradníkov a šľachtických rodín. V dôsledku prosperujúceho obchodu a remesiel priťahovala ľudí najrozličnejších profesií, tiež vedcov a umelcov. Vysokú úroveň hudobného života udržiavala a usmerňovali cirkevní hodnostári a vysoká šľachta počas celého 18. storočia.[ix]

Šľachtický rod Zichyovcov sa preslávil najmä vynikajúcimi vojenskými schopnosťami, za čo sa stal strážcom uhorskej koruny. Vojenský kariérny postup sa v rode postupne menil na pokojnejšie povolania. Od vojenského umenia bola krátka cesta k výraznej politickej kariére, či k významným postom v katolíckej cirkvi. Tento starobylý rod (prvé zmienky o Zichyovcov pochádzajú z roku 1260) však nemal ďaleko ani k hudobnému umeniu. Podľa dochovaných záznamov Zichyho palác bol, podobne ako ďalšie šľachtické salóny v Bratislave, miestom hudobných produkcií – sólových i komorných koncertov. O intenzívnom pestovaní hudby šľachtou svedčia mnohé články dobových novín Preßbuger Zeitung. Hudbu pestoval aj gróf Ján Nepomuk Zichy (1777 – 1830), ktorý v rokoch 1817 – 1821 ako učiteľa hudby zamestnával nemeckého skladateľa Heinricha Marschnera (1795 – 1861).  Na základe záznamov sa v Zichyho paláci v priebehu zimných mesiacov 1816/1817 konalo viacero hudobných večierkov, na ktorých sa okrem Heinricha Marschnera a ďalších hudobníkov predstavila aj 14-ročná kontesa Františka Zichyová (dcéra Jána Nepomuka Zichyho a žiačka Heinricha Marschnera).[x],[xi]

Po poslednej prestavbe Zichyho paláca (1980 – 1989) sa do priestorov objektu opätovne vrátila aj hudba. V hudobnej sále sa konajú koncerty domácich i zahraničných interpretov  – Slovenský komorný orchester B. Warchala, Peter Michalica (husle), Pietro Massa (klavír, Taliansko), Klára Havlíková (klavír), Miroslav Dvorský (spev), cykly generačných koncertov, husľové súťaže Prešporský Paganini a tiež koncerty bratislavských základných umeleckých škôl.

[i] Okrem iného v tomto čase v starom meste aj v podhradí vyrástla Židovská ulica, nový vzhľad získali Rybné námestie a Vydrica, postavili sa zámocké schody (1768) a začala sa výstavba Tereziánea. Židia podhradie vybudovali honosné obytné domy a na zasypanej priekope po hradbách vznikli nájomné domy. Zbúraním hradieb (1776 – 1779) a strhnutím hradobných veží sa zotreli hranice medzi starým a novým mestom. Pozri VODRÁŽKA, Peter. Dejiny stavby miest. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 1996. ISBN 80-227-0839-9. s. 108.

[ii] VODRÁŽKA, Peter. Dejiny stavby miest. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 1996. ISBN 80-227-0839-9.  s. 108.

[iii] V držbe rodiny Zichyovcov bol tento objekt až do roku 1869, keď ho odkúpila Bratislavská priemyselná banka (založená 1867, zanikla 1930 fúziou s Bratislavskou prvou sporivou bankou).

[iv] Fellner, Jakub (25. 7. 1722 Mikulov, Česko − 12. 12. 1780 Tata, Maďarsko) bol popredným majstrom neskorého baroka a  prechodu ku klasicizmu. Z  jeho projektov na Slovensku sú známe okrem iného: úprava kaštieľa v  Bernolákove a v Tomášikove, kostol v Mostovej a pravdepodobne tiež Zichyho palác v Bratislave. Pozri MIKUŠ, Tibor a kol.: Kultúrno-historický kalendár Trnavského samosprávneho kraja. Trnava: TSK, 2012. ISBN 978-80-971174-4-3, s. 169.

[v] Prvou stavbou, na ktorej podľa historických dokumentov Franz Anton Hillebrandt v Bratislave pracoval, bola prestavba Bratislavského hradu (1761 – 1768) pre nového miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho (zať Márie Terézie). Ďalej to bolo Terezianum (1767) a tiež erárna sýpka (1773, pôvodne situovaná na mieste súčasnej Reduty).

[vi] In ŽALMAN, Peter. Architektonický atlas Bratislava 1970 – 2006. Bratislava: Peter Žalman 2007. ISBN 80-969604-1-5. 1.18 – 54. Zichyho palác, rekonštrukcia, Ventúrska ul. 9.

[vii] Klasicistická prestavba v prvej tretine 19. storočia objekt vhodne dokomponovala dostavbou 2. podlažia, tympanónom so zuborezom a kovovými a drevenými prvkami umeleckých remesiel. Pozri ZÁLEŽÁKOVÁ, Gabriela. Bratislava, Zichyho palác. Po stopách výtvarného a umelecko-remeselného detailu v procese obnovy pamiatky. In Pamiatky•súčasnosť, Bratislava, Obzor pre ŠÚPS, roč. I. (XXI.), 1990, č. 4, s. 6 – 9.

[viii] Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol objekt upravený na samostatné bytové a obchodné priestory. Tieto zásahy poškodili pôvodný vzhľad a znehodnotili palácový ráz objektu. Obnova Zichyho paláca sa na základe spracovaného  projektu A. Tomašákovej, O. Janákovej a R. Janáka (1979) realizovala v rokoch 1980 – 1989. Zámerom projektu bolo vrátiť palácu podobu z najlepšie zachovanej prestavby z 1. tretiny 19. storočia vzhľadom na to, že rešpektovala nielen barokovú dispozíciu, ale aj výtvarné a umelecko-remeselné detaily. Pozri ŽALMAN, Peter. Architektonický atlas Bratislava 1970 – 2006. Bratislava: Peter Žalman 2007. ISBN 80-969604-1-5. 1.18 – 54. Zichyho palác, rekonštrukcia, Ventúrska ul. 9. a ZÁLEŽÁKOVÁ, Gabriela. Bratislava, Zichyho palác. Po stopách výtvarného a umelecko-remeselného detailu v procese obnovy pamiatky. In Pamiatky•súčasnosť, Bratislava, Obzor pre ŠÚPS, roč. I. (XXI.), 1990, č. 4, s. 6 – 9.

[ix] Pozri MÚDRA, Darina. Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Klasicizmus. Bratislava: Vydavateľstvo SHF, 1993. s. 20 – 22; NOVÁČEK, Zdenko. 1978. Hudba v Bratislave. Bratislava: OPUS, 1978. s. 39 – 45.

[x] KALINAYOVÁ-BARTOVÁ, Jana a kol. Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. ISBN ISBN 978 80-971672-5-7. s. 259; MÚDRA, Darina. Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Klasicizmus. Bratislava: Vydavateľstvo SHF, 1993. ISBN 80-966995-3-9. s. 20.

[xi] Nemožno opomenúť tiež Gejzu Zichyho (1849 – 1924), klavírneho virtuóza, hudobného skladateľa a spisovateľa, ktorý študoval hru na klavíri u F. Liszta a ktorý koncertoval o. i. v Bratislave (1866) a v Pešti (1867). V roku 1900 sa v Bratislave konala premiéra jeho opery Majster Roland. Gejza Zichy bol tiež cisársko-kráľovským komorníkom (1882), tajným kráľovským radcom (1894) a rytierom Leopoldovho rádu (1901). Bližšie sa jeho pôsobeniu v Bratislave venuje štúdia – LADIČ, Branko,: Géza Zichy a Prešporok. In Slovenské divadlo, 2021, roč. 69, č. 1, s. 99 – 109. ISSN 1336-8605.